Potulky zimnou krajinou

Po príchode do obce Kľak sme ledva našli voľné miesto na parkovanie. Asi nie som jediná, komu dnes prišiel výstup na Vtáčnik ideálnou voľbou. Vybrali sme sa po upravenej ceste na koniec obce, odkiaľ pokračujeme vyšliapaným turistickým chodníkom po zelenej turistickej značke. Zo začiatku je stúpanie veľmi mierne. Vychutnávala som si lúče slnka, krajinu pokrytú snehom, aj gýčovú modrú oblohu. Idylka. Čoskoro ma turistika zahriala natoľko, že som zimnú bundu vzala do ruky.

Aj keď je chodník vyšliapaný, (ľutujem toho chudáka čo sa tu ako prvý brodil snehom) pri obchádzaní turistov sme si tiež občas šliapli vedľa a poriadne sa zaborili. To nič, hovorím si. Mám predsa turistické návleky proti snehu! A tak si veselo poskakujem, uhýbam sa turistom, miestami po pás v snehu, veď pre dievča z mesta, z juhu Slovenska, je to predsa zážitok. Obišli sme Partizánsky les, aj Partizánsku chatu, vchádzame do hustého lesa. Po chvíli sme vstúpili do národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik s piatym stupňom ochrany. Konáre stromov sú pokryté snehom a ja sa pri pohľade nahor cítim ako v rozprávke! Máme pred sebou ešte takmer polovicu trasy. Stúpanie je každým krokom strmšie, ale stále nič hrozné. Zrazu som začula šum a snehz konárov mi padol na hlavu. Nikto nikde, len stromy sa vlnia v rytmoch vetra a šepocú si svoju vŕzgajúcu pieseň. Fakt desivé. Čoskoro však vietor stíchol a ja som sa opäť ponorila do svojej ilúzie o dokonalom svete. Po nekonečnej ceste rozprávkovým lesom sa stromy zmenšovali a nad bielou farbou zrazu prevažuje modrá. Konečne na vrchole! Strieborný kríž sa mocne týči nad úchvatným výhľadom. Všetko je tak dokonalé!

Ako to už u nás býva zvykom, aj tentokrát sme si rozložili svoje caky-paky na prípravu lahodnej kávy za odmenu. Lebo my si ju po tomto výstupe ozaj zaslúžime! Ale naša plynová bomba si to nemyslí.  Pri teplotách 10 stupňov pod nulou bolo celkom umenie ju uviesť do prevádzky. Zato skrehnuté ruky a tvár preplieskaná vetrom mi dávali pocit dobrodružnej výpravy. Asi po pol hodine sa začala pohorím tiahnuť vôňa našej vybojovanej kávy. Slnko pomaly klesalo a väčšina turistov sa vytratila. Už chcem byť doma! Pomyslela som si, keď sa mi mráz dostal ku prstom na nohách. V tej chvíli som sa už videla na gauči s dekou a hrnčekom voňavého kakaa. Cieľom turistu nie sú zdolané vrchy, ale úspešný návrat domov. A tak sme sa aj my vybrali rezkým krokom späť k autu, kde nás za stieračom čakal lístok s oznamom o neuhradenom parkovnom, ktoré sme následne zaplatili a vydali sa na cestu domov. Záhadou zostáva, prečo si nikto z nás nevšimol tú veľkú tabuľu o platenom parkovisku. Možno nás oslnili lúče hrejivého slnka, alebo našu pozornosť odlákala túžba po rozprávkovom dni strávenom v krajine plnej snehu.